Niekto hudbou žije, niekto ju jednoducho len pasívne prijíma, niekto neznesie určitý žáner a iným ľuďom je úplne jedno, čo počúvajú.

V posledných rokoch nás ale obklopuje stále viac. Zaznieva z telefónov, sociálnych sietí, aplikácií, počítačov, televízií a dokonca aj v supermarketoch. Prakticky sa jej nedá brániť. Či už si to uvedomujeme, alebo nie, vplyv hudby na človeka existuje. Podpisuje sa na našej duševnej aj fyzickej pohode. Aký je vplyv hudby na psychiku človeka a čo všetko ovplyvňuje hudba?

Vplyv hudby na psychiku človeka

Hudba je nielen forma umenia a zábavy, ale využíva sa aj ako terapia. Možno ste sa už stretli s pojmom muzikoterapia. Aktívna terapia spočíva v hre na hudobný nástroj a pasívna terapia využíva počúvanie hudby. Počúvanie hudby sa môže ukázať ako efektívna pri liečbe rôznych stavov ako je depresia, úzkosť, stres alebo dokonca aj bolesť. Hudba tak môže pacientom s depresiou zlepšiť kvalitu života.

Hudba vyvoláva emócie. Jej počúvanie za určitých okolností zlepší náladu, zníži stres. Funguje to aj v negatívnom zmysle. Počúvanie určitej hudby môže u niektorých jedincov vyvolať smútok, úzkostné pocity alebo napríklad strach.

Hudbu si môžeme spojiť aj s chuťou na jedlo. Rôzne hudobné žánre môžu ovplyvniť naše stravovacie návyky - napríklad rocková hudba môže zrýchliť jedlo, viac ho hltáme a ponáhľame sa. Zatiaľ čo klasická hudba, pomalé skladby sú skôr pre dlhšie posedávanie a rozprávanie pri večeri.

Hudba môže ovplyvniť aj srdcový tep, krvný tlak a hladinu stresových hormónov. Rýchle tempo hudby zrýchľuje dýchanie, zatiaľ čo pomalé melódie upokojujú. To sa využíva napríklad vo filmoch. V nich hudba dotvára atmosféru. Schválne sa pri sledovaní filmu sústreďte na to, ako si režiséri pomáhajú v zamilovaných scénach a ako pracujú s vypätými situáciami. Hudba má totiž vplyv na hladinu stresových hormónov a dokonca aj vnímanie bolesti. Rýchle tempo a vysoký rytmus zrýchľujú dýchanie, zatiaľ čo pomalé melódie evokujú relaxáciu.

Vplyv hudby na mozog

Ani mozog nie je voči hudbe imúnny. Keď počúvame hudbu, môže na ňu reagovať hneď niekoľko častí mozgu súčasne.

• Hudba môže stimulovať lepšie ukladanie informácií do pamäte a taktiež zvýšiť koncentráciu. Učenie nového jazyka s hudobnou podporou tak môže byť efektívnejšie.
• Hudba môže stimulovať našu motoriku. Počúvanie hudby nás dokáže v určitých situáciách vyslovene rozhýbať, niekedy si ťukáme prstom do stola alebo si pohupujeme nohou. Rovnako tak je to aj pri hre na hudobný nástroj.
• Limbický systém mozgu je spojený s emóciami. Práve on je zodpovedný za to, že určitá hudba v nás vyvoláva silné emocionálne reakcie a spomienky.
• Prefrontálny kortex mozgu je spojený s rozhodovaním, plánovaním a kreativitou. Aj tu sa hudba môže prejaviť ako iniciátor kreatívneho myslenia.
• Počúvanie obľúbenej hudby uvoľňuje endorfíny a dokážete si tým zlepšiť náladu.
• Hudba sa dá využívať aj pri rehabilitácii po úrazoch mozgu alebo pri liečbe neurologických ochorení. Hudba totiž dokáže podporovať neuroplasticitu – schopnosť mozgu prispôsobovať sa a vytvárať nové spojenia.

Celkovo sa dá povedať, že hudba je silným nástrojom, ktorý ovplyvňuje našu dušu i telo. Je to individuálna záležitosť, a preto si každý môže v skladbe nájsť to, čo každému najviac rezonuje.